.
C. S. Lewis: Veľký rozvod
Bratislava, Vydavateľstvo Porta libri 2006
Clive Staples Lewis (1898 – 1963) patrí k najvýznamnejším kresťanským mysliteľom a spisovateľom minulého storočia. Bol profesorom stredovekej a renesančnej literatúry na univerzite v Cambridgei, napísal niekoľko pozoruhodných kníh pre dospelých i pre deti, ktorými stále oslovuje nových čitateľov (Rady skúseného diabla, Problém bolesti, Kroniky Narnie a iné).
Veľký rozvod je kniha o nebe a pekle, o ich nezlučiteľnosti. Autor v nej prostredníctvom svojej fantázie a svojho rozprávačského talentu podáva alegorický obraz života za hranicou času. V predslove zdôrazňuje, že ide o vymyslený príbeh, ale nie špekuláciu: nechce prebúdzať nezdravú ľudskú zvedavosť, ale chce priniesť mravné ponaučenie. Ako konštatuje, odjakživa v nás prebýva pokušenie spojiť nebo s peklom akoby do manželského zväzku. Domnievame sa, že v živote možno dosiahnuť zároveň jedno i druhé. Niekedy nám tieto priestory či stavy takmer splývajú. Nahovárame si, že postupnými zmenami môžeme zlo zmeniť na dobro, alebo, že „nikto po nás nebude chcieť, aby sme definitívne odhodili všetko, čo by sme si radi ponechali“ (s. 3). Lewis to považuje za katastrofálny omyl.
Zážitky hlavného hrdinu majú charakter snovej vízie. Spolu s ním sa ocitáme najprv v krajine nekonečnej samoty, opustenosti a smútku, potom sa dostávame do žiarivého priestoru večnej skutočnosti... Premýšľame, uvažujeme, skúmame, a predsa sa často mýlime. Nebo je však krajinou odpovedí, krajinou plného života, v ktorom niet pýchy ani falošnej skromnosti: lebo všetko je tu nasýtené Pravdou a Láskou.
Autor sa díva na problematiku posmrtného života cez prizmu kresťanskej nádeje. Vyjadruje presvedčenie, že „stačí malý zárodok túžby po Bohu a spustí sa proces premeny“ (s. 54). Ale nedáva lacné návody a plané nádeje, ani sa o to nepokúša, ponúka však víziu a námety na premýšľanie. Napĺňa svoj zámer predostrieť mravné ponaučenie. Povzbudzuje k odvahe – aby sme sa nebáli nekráčať s dobou, aby sme sa nebáli výsmechu ani duchovných obáv a nádejí. Dvíha kresťanské povedomie a zároveň upozorňuje na úskalia zle chápaného kresťanstva (s. 42): „Niektorých tak veľmi zaujímali dôkazy Božej existencie, že postupne úplne stratili záujem o samotného Boha... Boli ľudia, čo boli takí zaneprázdnení šírením kresťanstva, že na Krista ani nepomysleli.“
Zvlášť teraz, keď podliehame hodnotovému relativizmu, je užitočné uvedomiť si zásadnú rozdielnosť a nespojiteľnosť dobra a zla – neba a pekla. V oblasti morálky nemožno sedieť na dvoch stoličkách naraz, nemožno slúžiť dvom pánom, veď každý chce niečo úplne iné. Autor nám v knihe predkladá pôsobivý obraz tohto rozdielu, určujúceho smerovanie i vyústenie nášho života. V predslove píše (s. 4): „Ak trváme na tom, že si ponecháme peklo (alebo dokonca len Zem), neuvidíme nebo. Ak prijmeme nebo, nebudeme si môcť ponechať ani tie najmenšie a najintímnejšie suveníry z pekla.“
Kniha C. S. Lewisa Veľký rozvod je síce malá počtom strán, zato veľká svojou obsahovou náplňou. Vnímavý prijímateľ v nej nájde nemálo užitočných podnetov, umelecký rozmach i myšlienkovú hĺbku. Treba však poznamenať, že vyžaduje od čitateľa istý stupeň pripravenosti a spriaznenosti. Agnostik či ateista by asi ťažko prijal autorov spôsob uvažovania, zrejme by nenašiel nástroj na uchopenie a pochopenie duchovnej dimenzie, ktorá je do tohto diela vložená.
.
