.
Friedrich Romig: Práva národa
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008
Slovenskému čitateľovi bola sprístupnená pozoruhodná a podnetná kniha. Jej ústrednou témou, ako vyplýva už z názvu, je otázka práv národa, a to v nadväznosti na ľudské práva, na práva a povinnosti jednotlivca i spoločnosti, ktoré zas úzko súvisia s pojmami ako rodina, domov, vlasť, štát, ale aj náboženstvo, kultúra a politika. V konečnom dôsledku ide teda o široký okruh tém týkajúcich sa spoločenského života.
Kniha nebola pôvodne písaná ako jeden útvar – zhŕňa články uverejnené predtým na rôznych miestach. Z toho zrejme vyplýva niekoľko (zbytočných) myšlienkových zdvojení, resp. opakujúcich sa citátov. Mimochodom, široká znalosť príslušnej odbornej literatúry a množstvo citácií a odkazov sú charakteristickým znakom tohto diela. Bohaté vedomosti však autorovi umožňujú dôvodiť a argumentovať bez utiekania sa k špekuláciám či populizmu. Spojením viacerých príspevkov do jedného celku získava čitateľ možnosť spoznať ich a vyhodnotiť v súvislostiach.
Autor, rakúsky mysliteľ Friedrich Romig, sa predstavuje ako človek s konzervatívnym založením i zameraním. Konzervativizmus ale nechápe ako obyčajné zachovávanie tradícií alebo staromilstvo a už vôbec nie ako nejaký módny (politický) postoj. Pravý konzervativizmus je ochraňovanie večného v premenách času, presadzovanie ideí dobra, pravdy, krásy a spravodlivosti; a keďže večný a nemenný je iba Boh, konzervativizmus je vždy spätý s náboženstvom (naproti tomu liberalizmus je vo svojej podstate ateistický až antiteistický). Z toho plynie, že „konzervatívec je vždy a neodvolateľne homo religiosus bez ohľadu na to, aké náboženstvo vyznáva; žije v súlade s náboženstvom kultúrneho kruhu alebo ľudu, ku ktorému patrí“ (s. 27).
Dôležitou témou konzervatívneho myslenia sú ľudské práva vo vzťahu k domovu a k štátu. Základnou povinnosťou štátu je ochrana domova, čiže ochrana pokoja a bezpečnosti svojich obyvateľov. K tomu patrí aj odmietanie cudzincov narúšajúcich domovský pokoj. Romig správne poznamenáva, že emigráciu a imigráciu treba považovať za mimoriadne, núdzové a v jadre negatívne javy. Prirodzené je vlastenectvo – kto chce mať domov všade, nenájde ho nikde! Cieľom spájania sa štátov do rôznych spolkov by nemalo byť zrušenie hraníc, ale ich zabezpečenie, lebo „iba za zabezpečenými hranicami sa môže chrániť, zachovávať a rozvíjať kultúrna, sociálna, politická a hospodárska jedinečnosť domova“ (s. 22).
Autor sa zasadzuje za obnovu – práva, poriadku, spravodlivosti; poukazuje na potrebu spojenia vlády (moci) a obety, práva a povinnosti. Zdôrazňuje tiež, že politika ako služba verejnému blahu nie je možná bez etiky a etika nie je možná bez náboženstva. V súvislosti s globalizáciou kladie závažnú otázku, kto má zabezpečovať právo človeka na prácu, keď národné hospodárstvo v tradičnom zmysle slova prestáva (prestalo?) existovať. Usudzuje, že iba suverénny štát (opierajúci sa o princípy konzervativizmu a idealizmu) vie zabezpečiť sociálne istoty svojich obyvateľov, iba suverénny štát vie zabezpečiť právo a poriadok. Ľudská spoločnosť nie je iba prostriedkom na uspokojenie potrieb jednotlivca – ona sama je hodnotou, ktorá prevyšuje hodnotu jednotlivca. Štát má etickú hodnotu, konštatuje autor. Záujmy spoločenstva sú nadradené nad záujmami jeho jednotlivých členov (a principiálne nie sú v rozpore), v opačnom prípade dochádza k rozkladu. Pravda, z nášho pohľadu treba tu doplniť a zdôrazniť potrebu vyváženosti, spravodlivosti.
Friedrich Romig hľadá v prvom rade večnú pravdu, chce spoznať idey stojace za a nad javmi. Stotožňuje sa pritom s tézou, že starostlivosť o dušu je dôležitejšia ako materiálne bohatstvo i ako zdravie. Filozofiu vníma v pravom význame slova, teda ako lásku k múdrosti a túžbu po svätosti. Jeho filozofia nesie znaky celistvosti (tvorí systémový celok) a zároveň celostnosti (prihliada na celok, smeruje k syntéze), je idealistická, lebo uznáva prvotnosť ducha a odkrýva nemennú, svätú podstatu vecí.
Romigove závery sú jasné, odvážne, ale logické – ideológie vychádzajúce z takzvaného osvietenstva (liberalizmus, socializmus, komunizmus, fašizmus, demokratizmus) vedú v konečnom dôsledku k chaosu a anarchii, sú namierené proti človeku, pretože odmietajú, resp. popierajú prirodzený mravný zákon. Vyjadruje presvedčenie, že „osvietenstvo a moderna, ktoré zničili život národov, sa nedajú prekonať inak ako náboženskou hĺbkou a idealistickou filozofiou“ (s. 11). Jeho dielo je naozaj, ako sa uvádza na obale knihy, brilantnou ukážkou nekonvenčného myslenia. Hoci Friedrich Romig svoje úvahy venuje predovšetkým vlastnému (nemeckému) národu, sú inšpiratívne a podnetné aj pre nás. Žiada sa ešte dodať, že kniha vyšla v preklade Petra Kubicu.
.
